Obvodová stena musí chrániť vnútorné priestory budovy proti poveternostným vplyvom, proti nízkej i vysokej teplote, jednoducho proti všetkému, čo by mohlo narúšať vnútornú tepelnú pohodu. Únik tepla obvodovým plášťom tvorí až jednu tretinu celkových tepelných strát budovy. Ak chceme kráčať s dobou a šetriť, nesmieme zateplenie obvodového plášťa vynechať.
Účinne možno zatepliť budovu iba z exteriéru. Ak upevňujeme izoláciu priamo na vonkajší povrch konštrukcie a aj po zateplení sú všetky vrstvy steny v tesnom spojení, ide o kontaktné zatepľovanie. Zatepľovanie, v ktorom je povrchová vrstva oddelená od tepelnej izolácie vzduchovou vrstvou, sa nazýva odvetrané.
Kontaktný zatepľovací systém je najrozšírenejším a v istých podmienkach aj najlacnejším zatepľovacím systémom obvodovej steny z exteriéru. Ide o zatepľovanie mokrým procesom. Vrstvy sú z interiérovej strany k exteriérovej v tomto poradí: obvodová stena s lepiacou maltou, tepelnoizolačná vrstva, výstužná vrstva (rohože, pletivá, mriežky), povrchová vrstva. Hrúbka tepelnej izolácie môže byť rôzna, čo závisí od použitého typu izolantu. Pohybuje sa v rozpätí od 8 do 16 cm. K podkladu (t. j. k existujúcej konštrukcii) môže byť prilepená celoplošne, pásovo, prípadne bodovo alebo pripevnená mechanicky tanierovými kotvami, ktorých počet a rozmiestnenie sa určujú podľa statického výpočtu. Výhodami kontaktného zatepľovania sú jeho jednoduchosť a výkonnosť. Poskytuje neobmedzenú farebnosť, dá sa ľahko opraviť. Nie je však vhodné do vlhkých prevádzok a nevýhodou je aj možnosť zateplenia iba pri určitých klimatických podmienkach.
Odvetraný zatepľovací systém sa nazýva i montovaný, pretože sa v ňom uplatňujú suché procesy. Vrstvy (z interiérovej strany k exteriérovej) sú v tomto poradí: pôvodná obvodová stena, tepelnoizolačná vrstva, kotviaca a nosná konštrukcia, odvetraná vzduchová vrstva, obklad. Tepelnoizolačnú vrstvu zvyčajne tvoria minerálnovláknité dosky, ktorých hrúbka býva väčšia ako hrúbka izolácie kontaktného zateplenia. K podkladu sa pripevňuje rovnakými kotvami ako pri kontaktnom zatepľovaní. Odvetraný zatepľovací systém je najbezpečnejší z hľadiska kondenzácie vodnej pary, je vhodný i do vlhkých prevádzok. Výhodou je aj možnosť vykonávať montáž v každom ročnom období.
Na zateplenie obvodového plášťa z exteriéru sa používajú tepelnoizolačné omietky. Tepelnoizolačné vlastnosti dodávajú omietke zvyčajne vyľahčené izolačné granule – perlit, penový polystyrén atď. Medzi jej výhody patria (pri istých podmienkach) nižšia cena a príjemný vzhľad. Omietka ľahko kopíruje členitosti fasády a zvyšuje tepelnoakumulačnú schopnosť steny. Ale účinnosť tepelnoizolačnej omietky nie je vysoká a jej hrúbka je limitovaná. Ak však potrebujeme zatepliť fasádu, ktorej „veľa nechýba“, tepelnoizolačná omietka je najlepším riešením.
Krajným riešením zateplenia je zatepľovanie z interiéru. Pristupujeme k nemu len vtedy, keď nie je možné budovu zatepliť z exteriéru. Pri zateplení z interiéru vznikajú tepelné mosty v miestach stropov a znižuje sa schopnosť stien akumulovať teplo. Okrem toho pri takomto riešení je vystavená účinkom mrazu celá konštrukcia, v ktorej môže kondenzovať vodná para, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku plesní. Ale aj zateplenie zvnútra je lepšie, ako ponechať obvodovú stenu úplne bez neho. Ak sa k tomuto spôsobu zateplenia pristúpi zodpovedne, môže bez väčších problémov spoľahlivo plniť svoju funkciu.
zdroj: www.mojdom.zoznam.sk
